Rubikova kocka

Ak ste zvedaví, môžete nájsť „hlavolamy“ všade okolo seba. A ak ste vytrvalí, dokážete ich aj vyriešiť.

V roku 1974 vynašiel mladý, vtedy tridsaťročný maďarský profesor architektúry Ernő Rubik, mechanický objekt v tvare kocky, ktorý sa do tej doby zdalo nemožné zostrojiť. Diely, z ktorých bol zložený, sa mohli otáčať všetkými smermi, bez toho aby sa pritom celá kocka rozpadla. K objavu mechanizmu otáčania ho podľa jeho vlastných slov priviedlo náhodné pozorovanie štrkových kociek na budapeštianskom nábreží Dunaja, ktorých hrany zaoblila pretekajúca voda. Práve vnútorné zaoblenie kĺbom spojených kociek sa stalo základom mechanizmu slávnej „Rubikovej kocky“.

Po zhotovení prvého funkčného modelu opatril Rubik jednotlivé steny kocky rôznymi farbami, náhodne ju „zamiešal“ – a potom trvalo viac ako mesiac, než sa mu metódou pokus-omyl podarilo nájsť riešenie svojho nového hlavolamu a kocku opäť „zložiť“.

Ernő vzápätí predviedol mechanickú hračku svojim študentom, keď ju použil ako pomôcku pri výučbe matematické teórie grúp alebo pre znázornenie priestorových vzťahov. Vtedy si začal uvedomovať potenciál svojho objavu a uvažovať o jeho predstavení širšej verejnosti a možnostiach komerčného využitia. Počiatky neboli ľahké, ako už tomu u veľkých objavov a vynálezov býva. Hoci kocka bola (a stále je) predávaná ako hračka, Rubik ju vždy radil skôr do oblasti umenia, a popisoval ako „pohyblivý artefakt symbolizujúci mnoho protikladov ľudského bytia: bezradnosť pred náročnou úlohou aj prenikavý vhľad a inteligenciu; jednoduchosť i zložitosť; stabilitu i pohyb; poriadok i chaos.“

Napriek týmto ambíciám a vysokým očakávaniam sa Rubikovi v počiatkoch komerčne príliš nedarilo. Prvé kusy hlavolamu boli po troch rokoch príprav vyrobené roku 1977 hračkárskou firmou Politechnika a začali byť predávané v Maďarsku pod názvom „Bűvös Kocka“ („Čarovná kocka“). Tieto prvé kocky mali oproti dnešnej verzii dvojnásobnú hmotnosť, prevedenie ale nebolo príliš kvalitné a polovica objednávky 10.000 kusov musela byť zrušená. Okrem toho bolo vtedajšie Maďarsko (ako súčasť sovietskeho komunistického bloku) oddelené od Západu železnou oponou a všetok vývoz a dovoz tovaru bol štátom prísne kontrolovaný.

Šťastie sa priklonilo na Rubikovu stranu o rok neskôr, kedy kocka zaujala pozornosť nemeckého obchodníka maďarského pôvodu Tibora Lacziho, ktorý bol zároveň milovníkom matematiky. Neobvyklá hračka, na ktorú náhodne narazil pri posedení v kaviarni, ho fascinovala natoľko, že sa rozhodol vyhľadať jej tvorca. Po osobnom stretnutí s Rubikom a vzájomnej dohode začal Laczi ponúkať „Čarovnú kocku“ na medzinárodných veľtrhoch a hľadať možné obchodné príležitosti. Nakoniec uspel začiatkom roku 1980 na veľtrhu hračiek v Norimbergu, kde kocku predviedol aj skúsenému expertovi Tomu Kremerovi. Ten ihneď rozpoznal jej komerčný potenciál a vďaka svojim kontaktom sprostredkoval rokovanie s americkou firmou Ideal Toy Corp. Po piatich dňoch tvrdého vyjednávania bola v Budapešti dohodnutá výroba jedného milióna kusov. Vedenie firmy Ideal Toy tiež odporučilo zmeniť názov „Kúzelná kocka“, vyvolávajúci asociácie s kúzlami a mágiou, a nakoniec bolo zvolené označenie „Rubikova kocka“, ktoré sa stalo legendou.

Kocka sa vzápätí stretla s obrovským úspechom ako u detí, tak aj dospelých. Za približne jeden rok bolo predaných vyše 100 miliónov kusov, a Rubik sa stal prvým maďarským milionárom. V roku 1980 hlavolam získal prestížnu nemeckú cenu „Hra roka“ a obdobné ocenenie dostal aj vo Francúzsku, Anglicku a USA. Celosvetovo sa oficiálnej „Rubikovej kocky“ predalo viac ako 350 miliónov kusov, čím sa stala najpredávanejšou hračkou histórie. Odhadom každý siedmy človek na svete niekedy držal Rubikovu kocku v ruke, stala sa námetom hollywoodskych filmov, populárnych hudobných klipov, inšpirovala vznik umeleckého smeru „Rubik Cubism“ a mala vlastnú televíznu show. Je symbolom talentu aj neschopnosti, podnietila vznik nového športu „Speedcubing“ (rýchlostné skladanie) a prenikla dokonca aj do vesmíru.

V čom je tajomstvo jej stálej popularity? Ako uvádzajú oficiálne webové stránky, „krása Rubikovej kocky spočíva v tom, že keď sa pozriete na zamiešanú kocku, viete presne aj bez návodu, čo je vašou úlohou. Pritom sa ale zdá takmer nemožné to bez návodu splniť.“ Práve tento paradox robí z Rubikovej kocky jeden z najpríťažlivejších a zároveň najviac provokujúcich výtvorov, aké kedy ľudská myseľ stvorila.